SUGESTOLÓGIA G. LOZANOVA
Lozanovova metóda v pôvodnom vypracovaní pre zefektívnenie vyučovania cudzích jazykov by sa nemala uvádzať medzi alternatívne školské systémy, ale vzhľadom na to, že v posledných rokoch sa metóda rozšírila na iné predmety, rozšíril sa jej výskum, filozofia, experimentálne údaje, takže dnes už môžeme hovoriť o novom systéme vzdelávania, teda o alternatívnom systéme.
Už v roku 1965 začal Lozanov prvé experimenty s touto metódou. V roku 1973 bol prvý medzinárodný kongres sugestológie v Sofii. Odvtedy sa sugestológia rozšírila skoro do celého civilizovaného sveta.
Jednoduchí ľudia, ktorí vôbec nevedeli napr. francúzsky, po 12 dňoch plynule rozprávali a po 23 dňoch výcviku v týchto kurzoch sa absolventi naučili 2300 slovíčok, ako aj gramatiku a naučili sa slová používať v hovorových súvislostiach. Správy o počte naučených slov a ich aktívnom používaní za určitý čas kolíšu, ale ich počet je vždy udivujúci v porovnaní s tradičnými metódami výuky cudzích jazykov.
Čím a ako sa to dosiahne ?
Študenti pri tomto štúdiu sedia v pohodlných kreslách a počúvajú hudbu a len v pozadí počúvajú tiež vlastnú učebnú látku. Sú uvedení do stavu theta, v ktorom sa stupňuje ich vnímavosť, schopnosť vštepiť si látku do pamäti. Uvoľnenie a zotrvanie v stave theta je alfou a omegou tejto metódy a dosahuje sa aj za pomoci použitia vhodnej hudby, správneho dýchania, sugesciami, fyzickým uvoľňovaním, motiváciou k učeniu.
Význam má aj špecifické usporiadanie učebnej látky do celkov a postupnosť, akou sa tieto celky prezentujú účastníkom kurzov.
G. Lozanov, v jednej zo svojich prvých štúdií v roku 1973, zhrnul špecifiká sugestívneho pôsobenia pri učení sa do týchto fenoménov:
- autoritatívne pôsobenie učebnej látky, učiteľa
- infantilizácia – uvoľnenie učiaceho sa do stavu dôvery, spokojnosti, pohody, nastavenie sa na prijímanie
- dvojplánovosť pôsobenia – iv prvom pláne učiaci sa vníma napr. slovíčko a v druhom pláne na neho pôsobia také faktory akým je: hudba, dynamika reči, mimika, svetlo, dynamika dekorácie, pohodlie, atď. Tieto faktory pôsobia akoby v nevedomí na intuíciu a podporujú prvý plán – osvojovanie si učebnej látky
- do dvojplánových faktorov zapadá intonácia reči, ale je natoľko dôležitá, že sa sleduje osobitne. Znaky, ktoré má intonácia podporiť, sú : autorita a motivácia. Intonácia reči výrazne ovplyvňuje atmosféru učenia sa, je jej významným skladbotvorným faktorom
- rytmus je ďalším fenoménom sugestívneho pôsobenia pri učení. Rytmus určuje pauzy, významnosť ticha, ale aj usporiadanie blokov učebnej látky a rýchlosti ich osvojovania si do pamäti. Napr. keď je učiaci sa v dobrom stave theta, môže byť rytmus rýchlejší bez toho, aby sa to odrazilo na množstve zapamätanej látky
- „koncertná pseudopasivita“ - učiaci sa nesnaží čokoľvek zapamätať, alebo naučiť sa, oddáva sa pokojnému intuitívnemu vnímaniu podfarbenému hudbou. Ide o psychickú relaxáciu, nie relaxáciu centier, ktoré asociujú, prijímajú informácie.