O nórčine

 

  • Nórčina je severogermánsky jazyk patriaci do indo-európskej jazykovej skupiny.
  • Existujú dve verzie nórčiny: 

Bokmå(dánsko-nórčina), ktorou hovorí 85 % obyvateľstva, hlavne v Oslo a veľkých mestách južného Nórska. 
Nynorsk (Nová nórčina) založená na západonórskych dialektoch, používa sa v západných a severných oblastiach Nórska.
   

  • Vzťah medzi Nynorsk a Bokmål je často ťažké pochopiť hlavne pre cudzinocv. Podobnosť medzi nimi je veľká aj kvôli blízkosti škandinávskych jazykov. Všetci nóri minimálne pasívne ovládajú obe verzie.
  • Obidve verzie majú oficiálne rovnaký status. Sú používané vo verejných inštitúciách. školách, kostoloch, v rádiu a televízii, literatúre, časopisoch a novinách. Je na obyvateľoch, aby sa rozhodli, ktorú verziu jazyka chcú používať.
  • V školách je jazyk používaný na výučbu oficiálne nazývaný hovedmål (primárny jazyk) a ďalší vyučovaný jazyk sidemål (druhý jazyk). 
  • Hoci percentuálne je používanie oboch verzií jazyka v posledných 15 – 20 rokoch viac-menej stabilné, nie je medzi nimi rovnováha. Úplne jasne dominuje Bokmål. Preferuje ho väčšina novín, časopisov a firiem.
  • Otcom Bokmål je Knud Knudsen a základom je jazyk s prvkami dánčiny. 
  • Nynorsk (Nová nórčina alebo Moderná nórčina) má základy v nórskych dialektoch. Za otca je považovaný lingvista a básnik Ivar Aasen. Formálne bola uznaná ako oficiálny písaný jazyk v r. 1885. 
  • Inštitúciou zastrešujúcou nórsky jazyk je Nórska jazyková rada, ktorá má 38 členov. Polovica z nich zastupuje Bokmål a polovica Nynorsk.

Hlavné rozdiely medzi Bokmål a Nynorsk

  • Veľa slov a foriem z Bokmål prešlo v poslednom období do Nynorsk. Tieto zmeny, alebo aj tkzv. "bokmålization" verzie Nynorsk, spôsobili, že súčasné verzie Nynorsk a Bokmål sú si viac a viac podobné vo fonológii, gramatických štruktúrach, slovnej zásobe a syntaxi.
  • Niektoré rozdiely medzi modernou verziou Nynorsk(N) a Bokmål (B) sa týkajú:

    - osobných zámien: napr. N = eg (ja) B = jeg (ja)

    - opytovacích zámien a prísloviek: N = kv- (kv) v úvodnom postavení a B = hv-; napr. v slovách ako kven/hvem (kto), kva/hva (čo), korleis/hvordan (ako), kvifor/hvorfor (prečo), kvar/hvor (kde)

    - názvu krajiny: Noreg -  Norge (Nórsko)

  • Najväčšie rozdiely sú morfologické, týkajúce sa skloňovanie podstatných mien a časovania slovies. Nynorsk morfológia je komplikovanejšia ako Bokmål morfológia, ale je pravidelnejšia.
  • Nynorsk sú slovesá v prítomnom čase jednoslabičné (han fell – on padá), zatiaľ čo v Bokmål sú dvojslabičné (han faller – on padá). 
  • Nynorsk má systém troch rodov zdedený zo Starej nórčiny. Bokmål má dva rody zdedené z dánčiny.
  • Nórska abeceda má 29 písmen: a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z æ ø å.
  • Zložené slová sa píšu spolu a tým vznikajú skutočne dlhé slová ako napríklad sannsynlighetsmaksimeringsestimator. Chybným oddeleným napísaním zložených slov, zvyčajne dochádza aj ku zmene významu. Napríklad stavekontroll znamená kontrola hláskovania ale napísané oddelene stave kontroll je význam vyhláskuj "kontroll ".
  • Inštitúciou zastrešujúcou nórsky jazyk je Nórska jazyková rada, ktorá má 38 členov. Polovica z nich zastupuje Bokmål a polovica Nynorsk.
  • Tretím oficiálnym jazykom je Sámi, ktorý patrí do ugro-fínskej jazykovej vetvy. Týmto jazykom hovorí cca 20 000 laponcov, avšak podľa zákona z r. 1992 jeho oficiálny status je obmedzený na šesť oblastí v severnom Nórsku: Kárášjohka-Karasjok, Guovdageaidnu-Kautokeino, Unjárga-Nesseby, Porsanger, Deatnu-Tana a Gáivuotna-Kåfjord. 

Chceš vedieť viac o skúškach a certifikátoch z nórčiny?

 

Za spoluprácu ďakujeme Veľvyslanectvu Nórska v Bratislave. 

 

About Norwegian

 

  • Norwegian is a west-germanic language belonging to the Indo-european language family.

 

  • There are two official versions of Norwegian:

Bokmål (“Book Norwegian”) spoken by 85% of inhabitants, mainly in Oslo and big cities in southern and eastern Norway. It was devised by Knud Knudsen, and is based on Dano-Norwegian.

Nynorsk (“New Norwegian”) was devised by linguist Ivar Aasen in the 1850s, and is based on various western Norwegian dialects. It is used mainly in western and northern parts of Norway.

  • Relation between Nynorsk and Bokmål is often difficult to understand mainly for foreigners. Similarity between them is big also because of the closeness of scandinadian languages. All the Norwegians can use at least passively both versions.

 

  • Bokmål and Nynorsk have been accorded equal status officially, they are used in public institutions, schools, churches, radio, television, literature, magazines and newspaper. It is up to the inhabitants to decide which version they want to use.
  • The Norwegian Language Council is the official body in matters of Norwegian language. It has 38 members. Half of them represent Bokmål and another one Nynorsk.