Ktorý jazyk je ľahší?

 

Dnes som pôvodne chcela písať o inej téme týkajúcej sa angličtiny, ale ráno mi volala kamarátka, že sa kvôli práci potrebuje naučiť nejaký jazyk. Na strednej škole sa sice učila nemčinu, ale kašľala na ňu, vraj mali sekeru, ktorá si len učila podľa plánu, aj keď učivu nerozumeli a bavili ju (kamarátku) vtedy iné predmety.

Ale ako to niekedy býva, život nás zaveje aj na miesta, o ktorych sme si nikdy nepomysleli, že by sme sa na ne mohli niekedy dostať.

Keď sa kamarátka vykecala, čo všetko sa jej deje v živote posledné týždne, položila mi otázku, ktorú naozaj, skutočne, fakt nemám rada:

„A ktorý jazyk je ľahší?

Podľa môjho názoru sa to nedá vo všeobecnosti porovnať. Každý jazyk má nejaké úskalia, zvyčajne to je nejaký jav, ktorý v materinskom jazyku učiaceho sa nie je, alebo sa s ním nestretol ani v inom jazyku, ktorý ovláda. Každý ďalší jazyk sa však učí lepšie, lebo si už dokážeme vybrať systém, metódu, ktorá sedí práve nám.

Ak máme ako materinský jazyk slovenčinu, tak v angličtine môže byť úskalím rozdielne hláskovanie a výslovnosť slov – s tým mávajú problém aj rodení hovorcovia, hádam nikdy nezabudnem na odkaz jedného lektora (native speaker), ktoreho sme mali na konverzáciu, keď sme po prestávke prišli do triedy, na tabuli stálo „Wait for me, I’ve just gone to by a snack.“.

Z anglickej gramatiky môže dať zabrať viac časov, či časová súslednosť. Naopak čadovanie slovies je easy.

Ak sa chceme naučiť ruštinu, tak sa najskôr musíme prehrýzť cez azbuku, ktorá má iné písmenká a aj poradie písmen. Avšak vďaka rovnakej jazykovej skupine (slovanské jazyky) je ľahké ucenie sa slov. V španielčine nám mozgové závity zavarí subjuntivo. V čínštine …

Jednoducho len treba nasadnúť na loď a nechať sa unášať vlnami jazyka. Občas sa možno zjaví aj nejaký ten žralok, ale je len na nás, ako sa s takouto situáciou popasujeme.

Pred rokmi bol veľkým hitom film Čeľuste a ten spôsobil u veľa ľudí až panický strach z kúpania sa v mori, lebo si po pozretí filmu vsugerovali, že ich tam zožerie žralok. Ak si vsugerujeme, že sa nejaký jazyk nedokážeme naučiť, lebo ho niekto označí za ťažký, vopred si predstavujeme stádo žralokov na plavbe po mori a oberáme sa o krásu šumenia vĺn, čaro západu a východu slnka, pozdravy skákajúcich delfínov …

Nemusíme sa jazyku venovať sami. Keď potrebujeme pri stavbe domu zaviesť vodu a nie sme v tom zdatní, odborníci, tak si zavoláme vodoinštalatéra – urcite to vyjde finančne lepšie, ako keď sa budeme snažiť o to sami a v konečnom dôsledku sa náklady na opravy, úpravy, vyšplhajú vysoko.

Tak to funguje aj s učením sa jazyka. Ak sa v základoch naučíme niečo nesprávne, potom sa s opravami potrápime. Možno nie všetci máme ten jazyk, ktorý sa chceme naučiť, v škole, alebo nestíhame chodiť do jazykovky, či na časovo pravidelné hodiny s lektorom, vždy si však môžeme nájsť jazykára na jazykový koučing, ktorý nás nakopne, ak sa pri samoučení dostaví lenivosť, alebo sa na neho môžeme obrátiť, ak niečo potrebujeme dovysvetliť, aby sme to pochopili, lebo bez pochopenia sa hlboká pamäťová stopa v našom mozgu nevytvorí.

Ponuka je vcelku bohatá, od široko orientovaných jazykoviek, cez jazykovky špecializujúce sa na nejakú metódu výučby jazyka, či zameraných na určitý jazyk (škola angličtiny, slovanská škola, škola špamielčiny, škola azijských jazykov, atď.) až po jazykárov ponúkajúcich doučovanie, či koučing.

Tak hor sa na jazyk a nedajte sa odradiť, veď to jazykové klbko je len Ariadnina niť! 😉

 

What’s up?

Slovenčina v minulosti a dnes

Podobnosť je pomocníčka

About the author

Ahojte, volám sa Anička a jazyky patria k mojim hlavným záľubám spolu s literatúrou, umením, prírodou a športom. Priviedli ma k ich štúdiu a učenie (sa) stále pokračuje, lebo ak niečo človek miluje, je to na celý život 😍. Môj najmladší žiak bol 3-ročný fiškus a najstaršia žiačka čiperná dôchodkyňa.