C´est vs Il est

Vo francúzštine je veľké množstvo pravidiel, ktoré sa naučíte postupne. Osobne sa mi však stalo aj to, že som začal hľadať nejakú logiku alebo pravidlo aj v poznatku, ktorý som sa naučil ako samozrejmosť v nižšom veku. A čuduj sa svete, veľakrát sa mi podarilo aj k nejakému (niekedy nepísanému) pravidlu dostať.

V mnohých smeroch vám pomôžu gramatické príručky (Francúzska gramatika je skvelá kniha), ale odpovede na všetky otázky vám nedá nikto a preto musíme surfovať na rôznych jazykových fórach, prípadne udržiavať kontakt s rodeným hovorcom, ktorý tiež vždy nevie na všetko odpovedať, pretože pre neho je to prirodzené.

Konkrétnym problémom pre mňa v minulosti boli dve frázy C´est a Il est. V škole nás ich naučili rozlišovať prekladom To je a On je. Vo väčšine prípadov ide o správny postreh, no niekedy sa našla nejaká výnimka.

V tomto článku si ukážeme základné použitie C´est, rovnako tak aj Il est a skúsime nájsť spoločný prienik.

C´est sa používa v kombinácii s podstatnými menami pri všeobecnom predstavení ľudí, vecí, národností, náboženstiev a profesií, ide za nim neurčitý člen:

  • C’est un homme.
  • C’est une belle voiture.
  • C’est vraiment une belle mer.
  • C’est un Français.
  • C’est un medecin.
  • C’est une juive.
  • C’est un Français intelligent.

Ak chceme do vety s C´est dostať určitý člen, musí za ním nasledovať predložka de:

  • C´est la chaise de Pierre.

C´est sa používa aj s prídavnými menami, ak vyjadrujeme osobný názor na niečo/niekoho alebo kolektívny názor:

  • Oui, c’est beau! (nikdy nie c’est belle/beaux)
  • La mer, c’est beau.
  • Une rose, c’est beau.
  • C’est beau, c’est parfumé, une rose.

Rovnako tak aj pri všeobecnom opise prostredia či ľudí:

  • C’est beau, un enfant.
  • C’est beau, une rose.
  • C’est beau, les roses. (beau nie belles, keďže nejde o konkrétne ruže)

Il est používame s podstatnými menami profesií, náboženstiev a národností, ale NIKDY za nimi nesmie nasledovať žiadny člen a ani iné prídavné meno, pretože v tom prípade musíme použiť c´est:

  • Il est français.
  • Il est medecin.
  • Il est juif.

Pre Il est je typické, že sa používa v kombinácii s prídavnými menami a popisuje konkrétnych ľudí a veci:

  • Il est grand.
  • Il est petit.
  • Il est beau, cet enfant.
  • Elle est belle, cette rose.
  • Elles sont belles, ces roses. (tu, keďže ide o konkrétne ruže, dochádza k zhode)

Ako vo všetkom v jazyku, tak aj tu musíme pozerať na celkový kontext a musíme vedieť, čo máme na mysli a chceme opísať. Viem si predstaviť, že takéto malé rozdiely môžu nachytať nejedného skúseného učiteľa alebo používateľa jazyka a v konečnom dôsledku nejde o chybu obrovských rozmerov. V tom však tkvie jedinečnosť a krása jazyka – v jeho nevyspytateľnosti.

Ďalšie články:

Rozdiely v používaní prídavných mien v angličtine 1

50 populárnych anglických textových skratiek

Dvojitý rod – Double genre

About the author

Volám sa Martin a vyštudoval som prekladateľstvo a tlmočníctvo anglického a francúzskeho jazyka, avšak mám aj veľmi pozitívny vzťah k učeniu (i učeniu sa) cudzích jazykov, najmä oblastí, ktoré sa bežne na školách nespomínajú. Medzi moje záľuby patrí čítanie, písanie, pozeranie seriálov, počúvanie zahraničnej hudby, sledovanie individuálnych športov a v neposlednom rade anglický a francúzsky jazyk. Rád by som svojimi článkami chcel poukázať na nevšedné a nezvyčajné poznatky zo sveta vyššie spomínaných cudzích jazykov.