Citoslovcia sú neohybný slovný druh. To znamená, že nie je možné ich skloňovať ani časovať = nikdy nemenia svoj tvar s ohľadom na ďalšie slová vo vete.

V bežnom význame citoslovcia nie sú považované za vetný člen a oddeľujeme ich čiarkou.

• Brr, vonku sa dosť ochladilo.
• Óóó, to sú ale krásne šaty!

Veľmi často ide o jednoslabičné slová.

Citoslovcia delíme na:

a) vlastné – citové väčšinou vyjadrujú nálady, pocity:

• ach, au, ejha, fuj, haha, hurá, jaj, joj, juchú, ó …

b) vôľové vyjadrujúce vôľu hovorcu = príkazy, poháňanie do práce …:

• ahoj, haló, hej, heš, hľa, hop, hybaj, marš, pá, prrr, šic …

c) zvukomalebné vyjadrujúce hlasy, zvuky:

• bác, bum, cink, cupi-lupi, čľup, fiú, hav, klop-klop, mňau, prásk, tik-tak, žblnk …

Citoslovcia sú expresívne slová a používame ich predovšetkým v hovorovom a umeleckom štýle. Nájdeme ich najmä v dramatickom rozprávaní, v dialógu alebo monológu postavy.