Dnes budeme pokračovať v téme “čiarka”.

Pri ktorých slovných druhoch používame čiarku?

1. Čiarku píšeme pri ohybných slovných druhoch, ako sú napr. vzťažné zámená: kto, čo, ktorý, aký, čí, napr.:

Vyšlo najavo, čo si všetci mysleli.

Je to človek, ktorý rad pomáha ľuďom.

2. Čiarkou oddeľujeme oslovenie (5. pád), napr.:

Deti, poďte večerať!

Ako ďalej, pán vedúci?

3. Čiarku používame pri neohybných slovných druhoch ako sú:

3. a) príslovky: kde, kedy, ako, dokedy, ktoré uvádzajú vedľajšie vety, napr.:

Videla som, ako odbočujú na cestu k ich domu.

Nikto nevedel, dokedy to ešte potrvá.

3. b) citoslovcia a citoslovcové výrazy, napr.:

Jáj, to bolí!

Hľa, to je krásne!

Čiarku nepíšeme, keď :

• sa viacero citoslovcových výrazov kombinuje kvôli dôrazu: Ach bože! Kiež by  to bola pravda!
• citoslovcové výrazy zastupujú vo vete prísudok (určité sloveso): Bác ho do vody! (= Spadol do vody.) A fuk do krovia! (= Utekal do krovia.) Beda nám! (= Je s nami zle.)

3. c) častice, ktoré stoja na začiatku vety: pravda, ozaj, veru, hádam, naozaj, vari, azda, vraj, reku, nuž, teda, naopak, napr.:

Veru, čo by sme bez teba robili?

Pravda, to nie je všetko.

• Ak sú častice vo vete, tak sa čiarkou neoodeľujú, napr.:  Láska vraj dokáže divy. Nik sa ho veru nebojí.

3. d) spojky a zložené výrazy zo spojky a častice: že, aby, keďže, pretože, ak, keď, lebo, veď, preto, alebo, ani, ale, ani keď, ani keby, iba ak, iba ak by, len ak, len keď, až keď, preto keď, napríklad keď, aj keď, atď.:

Neprišiel, lebo sa bál. Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina.

Mysleli si – celá rodina – že to neurobí, napríklad keď mu poradia, kde by mal pokračovať v práci, aj keď to nerád počúval.

Ak sa pozrieme na čiarku z pohľadu súvetí, tak v podraďovacích súvetiach (sú tvorené  hlavnou vetou a vedľajšou vetou, pričom hlavná veta vyjadruje hlavnú myšlienku a vedľajšie vety túto myšlienku rozvíjajú) čiarkou oddeľujeme vedľajšie vety od hlavných, napr.:

Vedeli sme, že on s tým nebude súhlasiť.

Čiarku píšeme aj pred zlučovacími spojkami a, i, ani, alebo, ak tieto spojky spájajú nasledujúcu vetu s predchádzajúcim súvetím, napr.:

Povedz mi, s kým sa stýkaš, a ja ti poviem, kto si.

Napíš mi, či prídeš na oslavu, a ja ti oznámim program.

• Ak zlučovacie spojky spájajú dve a viac hlavných viet v priraďovacích súvetiach, tak vtedy pred nimi čiarku nepíšeme, napr.:

Vošli sme do miestnosti a sadli si na lavicu.

Učiteľka skúšala i dávala známky.

Čiarka, môj ďalší bubák v slovenčine

Čo je pre mňa bubákom v slovenčine?