Pomlčka v slovenčine

 

Dnes si povieme niekoľko slov o pomlčke.

 

Pomlčlu píšeme v skratkových vetách (heslách, nápisoch a pod.):

Mladosť – radosť, staroba – choroba.

 

Pomlčkou sa naznačuje niečo prekvapujúce, zdôraznené, neočakávané, prípadne vzrušená, prerývaná (t.j. nesúvislá, trhaná) reč, ak treba prestávku vo vete vyjadriť dôraznejšie ako čiarkou:

Čakali bohatstvo, našli – biedu.

Vysoké Tatry – vlasť moja – zem krásna…

 

V praxi pomlčkou často naznačujeme rozpätie medzi dvoma krajnými bodmi, a to:

  • časové rozpätie (1996 – 2005, január – máj)
  • stanice trate (Madrid – Bratislava)
  • smer (Košice – Žilina)
  • športové stretnutia (Slovensko – Švajčiarsko)
  • a rôzne iné vzťahy protikladu (alebo – alebo)

 

Priamu reč jednej osoby od priamej reči druhej osoby oddeľujeme pomlčkou, ak sa priama reč neoznačuje úvodzovkami:

Sľubuješ? – Sľubujem.

 

Pomlčku píšeme za otázkou, na ktorú si hovoriaci ihneď sám odpovedá:

Bolo to správne? – Nie, nebolo!

 

Pomlčkou naznačujeme prerušenú reč v dialógu, napr.:

Jana: Predsa si to len neurobil načas, ale –

Matej: Priznávam, no –

 

Čiarka

Čo je pre mňa bubákom v slovenčine?

 

Zdrojový podklad: Slovenčina bez chýb, 2002

About the author

Ahojte, som Janka a vyštudovala som slovenčinu a mám medzinárodný certifikát z angličtiny. Okrem toho pasívne ovládam francúzštinu. Mojimi koníčkami sú hlavne literatúra a hudba. Rada si tiež zapisujem, ak ma v daný deň niečo osloví.