Staroslovienčina je jazyk južnoslovanského pôvodu, ktorý sa utvoril z kultivovanej reči vzdelancov žijúcich v 9. storočí v Solúne v Grécku a jeho okolí na základe macedónskeho nárečia starobulharského jazyka.
Staroslovienčinu si vybrali byzantskí vierozvestcovia Konštantín a Metod na svoje pôsobenie na Veľkej Morave a v Panónii a tiež na preklady gréckych vieroučných, obradových a právnych textov potrebných pre úspech kresťanskej misie.
Iné názvy: staroslovančina, stará cirkevná slovančina, staroslovenčina, stará slovenčina
Ako písmo používala hlaholiku, ktorú vymyslel Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu a zapísal ňou preložené texty do staroslovienčiny, napr. všetky knihy Biblie (okrem kníh Makabejcov), liturgia byzantského obradu (liturgie sv. Jána Zlatoústeho a sv. Bazila Veľkého) a liturgiu latinského obradu (misál), atď.
Názov hlaholika je odvodený od slova glagol = hláska. Dnes sa už nepoužíva. Základom hlaholiky boli malé grécke písmená.
Pôvodná veľkomoravská verzia mala 38 znakov (písmen): 24 písmen pochádzalo z gréckej abecedy a 14 písmen bolo neznámeho pôvodu, pravdepodobne z hebrejskej a samaritánskej abecedy.
Neskôr mala v závislosti od verzie 40 znakov. Hlaholské písmená zároveň predstavujú slovanskú číselnú zostavu, napr. dz = 8.
Konštantín napísal v staroslovienčine Proglas, čo je veršovaný úvod k Svätému písmu. Rozdiely medzi jednotlivými jazykmi ešte neboli také veľké ako v súčasnosti a preto aj obyvatelia Veľkej Moravy rozumeli staroslovienčine.
Z obdobia písania hlaholikou sa zachovali viaceré pamiatky, napr. Asemanov evanjeliár a Sinajský žalár.
Po páde Veľkej Moravy ju na Západe nahradila latinka a na Východe cyrilika.
Cyrilika vznikla asi okolo roku 900 v slovanskom prostredí, v Bulharsku. Vznikla na základe gréckej majuskuly (veľkých písmen gréckej abecedy) a zjednodušením niektorých písmen hlaholiky, na počesť sv. Cyrila (Konštantín). Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až cár Simeon (893 – 927). Z Bulharska sa cyrilika rozšírila do okolitých krajin, ktoré sa pridŕžali byzantského obradu.
Cyriliku používa bieloruština, bulharčina, čiernohorčina, mecedónčina, mongolčina, ruština, srbčina, ukrajinčina. Dnes sa označuje termínom azbuka.
Ďalšie články:
Jarné básničky
