utorok, 08 októbra, 2024

DETI, SLOVENČINA, UČÍME (sa) JAZYKY

Ako štylizovať?

 

Dana Slančová vo svojej knihe Praktická štylistika hovorí k tejto téme nasledovné:

Pravidlom pri tvorbe textu je antická zásada zo Sokratovho dialógu Faidros:

“Najprv musíme poznať pravú podstatu všetkých vecí, o ktorých hovoríme alebo píšeme.”

… Mali by sme hovoriť alebo písať len o veciach, ktoré poznáme alebo ktorým rozumieme – musíme mať teda ujasnenú tému a ak si to text vyžaduje, mať pre jeho tvorbu zhromaždený dostatočný materiál chápaný ako faktický alebo myšlienkový “materiál”.

Pred vypracovaním textu si objasníme tri otázky:

1. Akú tému budeme spracúvať a pre akého percipienta (čitateľa).

2. Koľko času máme k dispozícíí = predpokladaný čas si možno rozčleniť na šestiny:

  • 3/6 na štúdium prameňov
  • 2/6 na vypracovanie
  • 1/6 na kontrolu

3. Aké pomôcky máme k dispozícii = pod pomôckami rozumeime potrebnú literatúru, výsledky pozorovaní, pokusov apod.

📖📊📉📚

Fáza usporiadania znamená predovšetkým uvedomenie si konkrétnej komunikačnej stratégie a komunikačného plánu. To znamená uvedomiť si vnútornú štrukturáciu témy a zároveň túto štrukturáciu zosúladiť s komunikačným cieľom.

Musíme teda:

  • oddeliť hlavné a vedľajšie problémy, uvedomiť si hlavné a podriadené časti témy
  • určiť najúčelnejšie poradie základných problémov alebo dôležitých bodov
  • vytriediť nedôležité, s vecou nesúvisiace časti.

🗂 🗂 🗂

Nasleduje fáza samotnej štylizácie textu, teda tvorby jeho súvislej podoby.

V tejto fáze sa neberie zreteľ na presnosť vo výbere slov a stavbe viet. Ak autora nemôže napadnúť primeraný výraz, použije ten, ktorý mu zišiel na um ako prvý aj za cenu, že nebude priliehavý a bude sa musieť korigovať. Ak prácu treba prerušiť, je dôležité aspoň heslovite zachytiť začiatok myšlienky, ktorou sa bude na prerušenom mieste pokračovať. Táto fáza výtavby textu by sa mala vykonať v čo najmenšom časovom rozpätí a v čo najvyššom tempe.

Ak sa na výslednej podobe textu zúčastňuje viacero autorov, napr. pri kolektívnom článku, referáte apod., je dobré, ak základnú štylizačnú prácu urobí jeden z autorov, ostatní môžu potom jeho text dopĺňať a spresňovať.

💭 💭 💭

Ďalšia fáza práce s textom znamená jeho dopracovanie, spresňovanie, to znamená dopracovanie a spresňovanie výberu slov, konštrukcií (viet), odsekového členenia, rámcových častí – úvodu, záveru, názvu a napokon vybavenie textu dokladovým materiálom, grafmi, tabuľkami, ilustráciami, fotografiami.

Osobitnú pozornosť treba venovať odvolávaniu sa na cudzie pramene a citovaným častiam textu.

Zdroj, citát plní v texte úlohu názorného príkladu, spresnenia, argumentu, ale aj istého oživenia, ba dokonca môže pôsobiť ako estetizujúci prostriedok.

Spôsob uvádzania citovaných častí sa rôzni podľa typu textu. Jednotlivé údaje sa v citáciách, zdrojoch na konci textu uvádzajú takto:

1. Meno autora sa vždy uvádza v poradí: priezvisko, meno (len iniciálami) a píše sa verzálkami (veľkými písmenami), napr.:

KUKUČIN M.

KOMENSKÝ J. A.

Pri viacerých autoroch sa ich mená uvádzajú v takom istom poradí a oddeľujú sa pomlčkou (s medzerami), napr.:

LESNÁ H. – FAUSTA J.

Ak sú autori viacerí ako traja, uvedie sa spravidla prvý autor a pripojí sa výraz a i. (a iní), napr.:

KRASKO F. a i.

LIPOVÁ A. a i.

2. Názov sa uvádza v jazyku citovanej publikácie, prepísaný do latinky. Ak sa originálny názov dopĺňa slovenským prekladom, uvádza sa preklad v zátvorkách hneď za originálnym titulom, napr.:

Happy Day [Šťastný deň]

Keď sa skracuje veľmi dlhý názov, vynechané slová sa nahradia troma bodkami, napr.:

Najväčšie šibalstvá z našej dediny alebo ako…

Pri anonymných publikáciáach s názvom Zborník, Práce, Proceedings apod. sa za tento názov uvádza v zátvorkách názov vydávajúcej inštitúcie, ak nie je uvedená ako vydavateľ, napr.:

Zborník (ASD)

3. Poradie a miesto vydania sa píšu v origináli, resp. transkripované do latinky. Na označenie poradia sa používajú arabské číslice a zvyčajné skratky vyd., izd., ed. atď.  Poradie vydania sa uvádza vždy. Napr.:

5. vyd., 1. izd., 2. ed.

4. Názov nakladateľstva sa vypisuje celý, resp. oficiálnym skráteným názvom, napr.:

Mladé letá, SPN

5. Rok vydania sa píše arabskými  číslicami, pri viaczväzkových súboroch sa zaznamenáva rok prvého a posledného zväzku, napr.:

1998, 2006 – 2015

6. Ročník a číslo periodika sa píše tiež arabskými číslicami. Číslo periodika uvádzame len vtedy, ak nie je celý ročník číslovaný priebežne.

Ak ide o dovjčíslo, píše sa pomocou lomky, napr.:

8, 5/6, 11/12

7. Údaje o rozsahu sa v základnej citácii uvádzajú:

  • celkovým počtom strán danej publikácie, napr. 485 s., 265 s.
  • konkrétnou stranou, napr. s. 42, s. 161
  • pri neprerušenom texte sa uvádza prvá a posledná strana, medzi ktorými sa píše spojovník, napr. s. 55 – 82

KVETNÁ A.: Slovenské príslovia, 1. vyd., Mesto, VJP, 2021, 319 s.

Posledná kontrola textu znamená celkové zhodnotenie. Téma, účel a stratégia sú už v tejto chvíli jasné, takže sa môžeme sústrediť na konečnú úpravu, pričom hotový text, obrazne povedané, podrobujeme niekoľkým skúškam. Sledujeme pritom niekoľko aspektov:

a) spôsob spracovania témy

  • Zodpovedá téma a spôsob jej spracovania predpokladanému percipientovi (čitateľovi)?
  • Je spracovanie témy pochopiteľné, sú neznáme pojmy vysvetlené, vyplývajú nové, neznáme informácie zo známych informácií?
  • Udržiava sa záujem percipienta (čitateľa)?

b) spôsob členenia textu

  • Je spracovaná téma primerane rozdelená do jednotlivých častí? Pri rozsiahlejších prácach sú to jednotlivé kapitoly a podkapitoly a následné odsekové členenie, pri menej rozsiahlych textoch si všímame odsekové členenie.
  • Obsahujú jednotlivé časti len to, čo je vzhľadom na komunikačný cieľ primerané?
  • Neopakujú sa nefunkčne jednotlivé tématické prvky? Nehovoríme o tých istých veciach niekoľkokrát bez toho, aby sme prinášali nové vecné alebo postojové informácie?
  • Je text napriek svojmu členeniu vnútorne koherentný, jednoliaty?
  • Je názov dostatočne informatívny? Korešponduje s obsahom a charakterom ostatného textu?
  • Spĺňa úvod a záver svoju funkciu?

c) miera vyjadrenia vlastných myšlienok

  • Vyjadrujeme v texte vlastné stanovisko? Vychádzame z toho, že text by mal čitateľovi prinášať nové, novo videné, resp. novo usporiadané informácie?

d) zmysel textu

  • Zodpovedá zmysel textu nášmu komunikačnému zámeru?
  • Sú závery logicky odôvodnené?
  • Sú všetky pravdepodobne neznáme slová (cudzie slová, termíny) objasnené?
  • Skontrolujeme tiež, či súhlasia číselné údaje, tabuľky, grafy, ilustrácie, fotografie, citáty a pramene.

e) výrazové prostriedky

  • Zodpovedajú výrazové prostriedky komunikačnému cieľu a funkcii textu?
  • Sú myšlienky usporiadané do prehľadných, primerane dlhých výpovedí? Vyjadruje sa ich vzájomná súvislosť pomocou jasných a jednoznačných nadväzovacích prostriedkov?
  • Ak sa pri štylizácii “zamotáme” do príliš dlhej a neprehľadnej vety, najlepšie je začať znova a celú vetu preštylizovať, prípadne ju rozdeliť na viacero viet.
  • Zodpovedá štylistická hodnota používaných slov štýlovej norme, platnej pre predpokladanú komunikačnú situáciu?
  • Nepoužívame v texte príliš abstraktné (a  v podstate nič nehovoriace) slová?
  • Sú slová vo vete a vety usporiadané tak, aby mal text prirodzený rytmus? Plynulé tempo a prirodzený rytmus textu umožňuje aj jeho plynulejšiu a ľahšiu percepciu (plynulejšie a ľahšie pochopenie a prijatie textu čitateľom). Na preskúšanie tejto požiadavky sa odporúča prečítať si príslišné časti textu nahlas. Vyhovuje text zdvorilostným princípom?

f) interpunkcia a pravopis

  • Zodpovedá text kodifikovaným pravopisným normám?
  • Využíva interpunkciu dostatočne funkčne?

Uvedené otázky si pravdaže môžeme klásť počas celej práce s textom.

Na záver po krátkom časovom odstupe sa odporúča plynule prečítať celý text, resp. dať si text prečítať.

 

Tri bodky v slovenčine

Slovenské nárečia

Slnečný kúpeľ

 

Zdroje: SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika. 2. vyd., Prešov: Štefan FRANKO, SLOVACONTACT, 1996, s. 101 – 109