pondelok, 25 októbra, 2021

SLOVENČINA, UČÍME (sa) JAZYKY

Jazyková komunikácia v slovenčine

 

Čo je to komunikácia?

 

Komunikácia (z lat. communicare = dorozumievať sa, oznamovať) je prenos obrazu informácie medzi účastníkmi komunikácie (komunikantmi) v istej komunikačnej situácii pomocou spoločného systému znakov.

Čo je to informácia?

Informácia je myšlienkový obsah, ktorý odosielateľ oznamuje prijímateľovi. Má rôznu podobu – od jednoduchej správy po zložité literárne dielo. Každá informácia sa odohráva v komunikačnej situácii, na ktorú sa môžeme pýtať otázkami:

Kto? (autor)

Čo? (obsah)

Komu? (adresát)

Prečo? (cieľ/účel)

Ako? (štýl)

Kde? (prostredie), napr. rozhovor lekára s pacientom, učiteľa so žiakom, rodiča s dieťaťom.

Komunikát je jazykový prejav, prehovor, text (v ústnej alebo v písomnej podobe).

Komunikant je jednotlivec, ktorý sa zúčastňuje na komunikácii a to v pozícii vysielateľa alebo prijímateľa.

Na charakter komunikácie vplývajú viaceré faktory:

  • celkové okolnosti (s akou spoločenskou činnosťou sa jazyková komunikácia spája)
  • vzťahy medzi komunikantmi: formálne, neformálne
  • prostredie, v ktorom sa komunikácia odohráva
  • časové a priestorové okolnosti
  • forma jzykovej komunikácie: ústna, písomná
  • spolupráca jazykových a nejazykových prostriedkov.

Informácia je prenášaná od  odosielateľa k prijímateľovi prostredníctvom kódu.

Kód je systém znakov a jazykových pravidiel. Takýmto kódom je napr. spisovná slovenčina. Ak účastníci komunikácie nemajú spoločný kód (napr. spoločný jazyk), resp. jeden z nich nebude poznať kód druhého, komunikácia neprebehne správne.

Kódovaním meníme svoej myšlienky na zvukom zhmotnené slová a informáciu vysielame.

Dekódovaním meníme signál (rečový, zrakový) na myšlienkový obsah v mozgu. Prijímateľ prijíma informáciu, ktorú vyslal autor a identifikuje ju.

Komunikačný kanál je časť komunikácie, v ktorej sa prekonáva vzdialenosť medzi účsatníkmi, napr. vzduch, signál a pod.

Komunikačný šum je sťažený prenos informácií (napr. nekvalitne vytlačený text, nečitateľné písmo, zlá výslovnosť apod.) z čoho vyplýva nesprávne pochopená informácia.

 

Druhy komunikácie

 

1. Verbálna a neverbálna

  • verbálna (slovná) komunikácia: realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov, napr. morfologických a lexikálnych (slov). Jazykové prostriedky sú základnými dorozumievacími prostriedkami. Verbálna komunikácia je ústna alebo písomná.
  • neverbálna komunikácia: realizuje sa pomocou nejazykových prostriedkov – mimikou a gestami. Napr. ak niekto klame, tak klopí oči, alebo začervenanie môže vyjadrovať neistotu či zahanbenie.

2. Priama a nepriama

  • priama komunikácia: obaja účastníci sú v priamom kontakte. Spätnou väzbou zisťujú, či informáciu toho druhého správne pochopili. Je často spontánna, neprifarbená, nevyžaduje sa prísne dodržiavanie spisovnej normy.
  • nepriama komunikácia: účastníci nie sú v tej istej chvíli na tom istom mieste. Dorozumievajú sa nepriamo, sprostredkovane (napr. listom). Chýba bezprostredná spätná väzba, a preto dochádza k nedorozumeniam. Súčasný vývoj techniky (SMS, MMS, chat…) odstraňuje nevýhody nepriamej komunikácie.

3. Bežná a oficiálna

  • bežná komunikácia: odohráva sa v súkromnej sfére, účastníci využívajú často nespisovné slová, slangové výrazy, rodinné slová, nedokončené vety, bohatú modalitu viet. Vzdialenosť medzi účastníkmi býva malá, gestá a mimika sú výrazné.
  • oficiálna komunikácia: realizuje sa vo verejnej správe, administratíve, armáde, v prostriedkoch masovej komunikácie atď. Mala by využívať spisovný jazyk, zdvorilostné formulky, spoločenský odstup, odborné slová atď. Veľmi úsporne vyuťíva mimiku, gestá, vzdialensoť medzi účastníkmi je väčšia.

4. Monologická a dialogická

  • monologická komunikácia: komunikačná situácia je stála, hovorí iba jeden človek, chýba verbálna spätná väzba. Komunikačné osoby sa v priebehu komunikácie nestriedajú.
  • dialogická komunikácia: komunikujú najmenej dvaja účastníci, komunikačné roly sa striedajú, reč jednej osoby môže ešte pred ukončením prerušiť druhý účastník komunikácie, funguje spätná väzba.

5. Asertívna a devalvujúca

  • asertívna komunikácia: realizuje sa využitím asertívnych postupov = autor si cení seba ako osobnosť, presadzuje svoj názor alebo postoj, a zároveň neuráža a toleruje iných komunikantov.
  • devalvujúca komunikácia: realizuje sa bez uplatnenia zdvorilostného princípu a často je sprevádzaná agresivitou. Podmienky, v ktorých sa odohráva, skreslia podávanú informáciu.

6. Efektívna a neefektívna

  • efektívna komunikácia: realizuje sa spoluprácou dvoch účastníkov komunikácie, ktorí sa snažia byť navzájom ústretoví (empatickí), využíva spätnú väzbu.
  • neefektívna komunikácia: zvyčajne bez žiadaného výsledku

 

Pomlčka

Rytmický zákon

Štúrovská slovenčina a písanie i a y

Zdroj: web