Šľachtický básnik a rozprávač – JUDr. Janko Jesenský

 

Tuším tam vonku dnes prituhlo. Nuž ale, otáľať už nebudem, načim mi ísť von medzi ľudí a pridať ruku k dielu.

Uff, to bola fuška! Ale akýže milý hlas sa mi to privráva?

– Janíčko náš, vitaj medzi nami! Tak si to stihol ešte v tomto roku – tesne, je dnes 30. decembra 1874.

Ten milý hlas patrí mojej mamičke Adele. Z druhej strany sa mi k lícu skláňa otec Ján.

~~~

Mám rád moje rodné mesto, Martin – sťaby bolo človekom. Náš rod Jesenský-Gašparé má šľachtické korene a pochádza z Horného Jasena (pozn. dnes je súčasťou Turčianskeho Jasena). Naši nás však nevychovávajú “po pansky”, lež slobodne. S bratmi Fedorom a Vladimírom tatkovi pomáhame – kosíme lúky, spíme na sene i statok obriadime. Radi počúvame, keď nám rozpráva slovenské povesti.

Na vianoce sme dostalu od redaktora Národných novín uja Ferenčíka fúrik, tak sa vyvážame🙂. Doviezli sme si od rieky hlinu a na povale modelujeme postavičky. V kôlni zasa hrávame divadlo.

Brata Vladimíra som si poriskom z metly zachránil, keď sa pod ním prelomil ľad na rieke.

Onedlho ma čaká cesta na gymnázium v Banskej Bystrici.

~~~

V Bystrici som si zachránil pred utopením aj brata Fedora.

~~~

Ani som sa nenazdal a už maturujem v Kežmarku.

 

Raz darmo

“Čas velí: vpred!”

 

Idem teraz na právnickú akadémiu v Prešove.

Viete kde je Kluž? Neviete? Pomôžem vám – je v Rumunsku. Študujem tu už štvrtý rok, od roku 1896. Tento rok, taký historický – prelom  storočí (1900), ma čaká doktorát z práv.

~~~

Päť rokov ubehlo ako voda. Dnes som zložil v Budapešti advokátsku skúšku a začnem pracovať ako advokátsky koncipient a potom si chcem otvoriť vlastnú advokátsku kanceláriu.

~~~

Kanceläriu mám v Bánovciach nad Bebravou. Anna, moja manželka, je dcérou štúrovského historika Júliusa Bottu.

Čakajú nás žiaľ krušné časy. Vypukla vojna.

~~~

Pobrali nás, veru pobrali na front. Preč od našich žien a detí.

Prevelili ma do Ruska, kde som upadol zajatia. Zapájam sa tu do československého odboja a redigujem voronežský Čechoslovan a kyjevské Slovenské hlasy.

~~~

Vojna skončila. Konečne vidim moju milovanú rodnú hrudu.

Je pred nami veľa práce na veľkom diele – novovzniknutej Československej republike.

~~~

Prúd rieky života sa neúnavne rynie vpred.

○ 1922 – som županom v Rimavskej Sobote

○ onedlho veľkožupanom v Nitre

○ 1929 vládnym radcom a vviceprezidentom Krajinského úradu v Bratislave

○ 1930 – 1939 podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov

~~~

Potrebujem po toľkých aktívnych rokoch teraz pokoj v ústraní. Aj keď protifašistické hnutie podporujem.

Ľudstvo akoby sa stále z hlúposti vrhalo do vojen.

~~~

Dnes, 27. novembra 1945, som bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca.

Je to pre mňa pocta. Literatúra je moja celoživotná vášeň už od gymnázia.

Napísal som

◇ básne a zbierky:  Vyznanie, Verše J. Jesenského, Po búrkach, Proti noci, Čierne dni, Jesenný kvet a iné

◇ hry: Bozky súboja alebo Poručík; Medicína účinkuje

◇ prozaické diela: Malomestské rozprávky, Cestou k slobode, Zo starých časov, Dva medvede, Novely, Demokrati, Strach, Láska a život atď.

Rád tiež prekladám – najmä poéziu od Puškina, Jesenina a Bloka.

Prečítajte si môj Slnečný kúpeľ  – možno vám padne na úžitok …

~~~

Vonku opäť sneží, tak ako v deň, keď som po prvý raz začul hlas mojej mamičky Adely.

Je 27. december 1945, za oknom je ruch slobodnej povojnovej  Bratislavy.

Ktovie ako s ňou mladí naložia…

~~~

Moje telo odpočíva na Národnom cintoríne v rodnom Martine.

 

Slnečný kúpeĺ

Dar pre Slovensko – Ľudovít Štúr

Tykanie, vykanie, onikanie

Zdroje: starymartin.sk, nasaadvokacia.sk, wikipedia.org, web

About the author

Ahojte, volám sa Anička a jazyky patria k mojim hlavným záľubám spolu s literatúrou, umením, prírodou a športom. Priviedli ma k ich štúdiu a učenie (sa) stále pokračuje, lebo ak niečo človek miluje, je to na celý život 😍. Môj najmladší žiak bol 3-ročný fiškus a najstaršia žiačka čiperná dôchodkyňa.