Podľa informácií publikovaných v časopise Royal Society Open Science, vedci analyzovali interakcie medzi miestnymi ľuďmi na piatich kontinentoch a hovovoriacimi rôznymi jazykmi, celkovo išlo o osem jazykov.
Zistili, že Briti hovoria „ďakujem“ viac ako ktokoľvek iný.
Vyskum tiež ukázal, že prejavy vďačnosti nie sú také bežné, ako by sa predpokladalo. Briti hovorili „ďakujem“ iba raz zo siedmich príležitostí, keď mohli.
Vyjadrené percentami, Briti použili “ďakujem” v 14,5 percenta času.
Za nimi nasledovali Taliani s 13,5 percentami.
Rusky hovoriaci použili „ďakujem“ tri percentá času. Poľskí hovoriaci dve percentá.
Vo výskume boli zahrnuté aj domorodé jazyky, ako napríklad Ekvádorský Cha’palaa, v ktorom si hovoriaci v skutočnosti navzájom neďakujú.
Výskum bol zameraný na každodenné interakcie medzi ľuďmi, ktorí sa navzájom poznali.
Aj keď údaje môžu naznačovať, že dochádza k úpadku spôsobov, zistenia autorov štúdie až tak veľmi neprekvapili.
“Pomoc očakávame od blízkych vzťahov – rodiny a priateľov”, povedal Robin Dunba, antropológ z Oxfordskej univerzity. “To, že túto pomoc považujeme za samozrejmosť, je skutočne zaujímavé, pretože riskujeme napätie v takýchto vzťahoch.”
Poukázal však na to, že len preto, že anglicky a taliansky hovoriaci vyjadrujú vďačnosť častejšie, nemusí to nutne znamenať, že sú svojou povahou vďačnejší ako ostatní hovoriaci zahrnutí do štúdie.
“Vyjadrenie vďačnosti a pocit vďačnosti nie sú to isté,” zdôraznil.
Ako ste na tom s používaním “zázračných slovíčok” vy?
Zdroj: spracované z The Independent
Jazykovedné disciplíny
