nedeľa, 26 septembra, 2021

SLOVENČINA

Stredoslovenské nárečia

V jednom z predošlých článkov sme si hovorili o nárečiach, ktoré na Slovensku máme. Dnes sa pozrieme bližšie na stredoslovenské nárečia, ktoré si Ľudovít Štúr vybral ako základ spisovnej slovenčiny.

Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp: Oravská župa, Turčianska župa Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredoslovenčina. Od Štúrovej kodifikácie tvorí základ spisovnej slovenčiny.

 

Základné znaky stredoslovenčiny

  • prízvuk na prvej slabike slova
  • slabiky ra-, la- (nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov: ražeň, rakita, lakeť
  • samohláska ä v krátkych slabikách resp. dvojhláska ia v dlhých slabikách namiesto pôvodného nosového e: piatok, pamiatka, mňä, ťebä, präsä, räd = spisovne piatok, pamiatka, mne, tebe, prasa, rad
  • časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo: seďia, smiech, stuol = sedia, smiech, stôl
  • v širšom rozsahu sa používajú spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
  • namiesto dl, tl je len l: salo, omelo = sadlo, ometlo (metla)
  • obojperné u namiesto -l minulého času a namiesto -v vo vnútri alebo na konci slova: bouhláuka
  • dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
  • dôsledne platí rytmický zákon
  • inštrumentál singuláru (7. pád jednotného čísla) podstatných mien a prídavných mien ženského rodu a zámen 1. a 2. osoby končí na -ou: s peknou ženou, so mnou
  • nominatív plurálu (1. pád množného čísla) niektorých podstatných mien mužského rodu je zakončneý na -ia: braťia, sinovia
  • nominatív singuláru (1. pád jednotného čísla) prídavných mien stredného rodu je zakončený na -uo: peknuo
  • lokál singuláru (6. pád jednotného čísla) prídavných mien mužského rodu a stredného rodu a zámen je zakončený príponou -om:  dobrom, o ňom
  • 3. osoba plurálu slovesa byť znie: sa, namiesto spisovného
  • viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach, napr. čisto do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, pražeňica, vrecko, pŕhľava, klinček, póľka a pod.

Podľa Encyklopédie Slovenska stredoslovenské nárečia delíme na dve skupiny:

1. severná skupina – tú tvoria liptovské, oravské, trenčianske a hornonitrianske nárečia

2. južná skupina – tá má dve časti:

  • západnú časť tvoria zvolenské nárečia, tekovské nárečia, hontianske nárečia, novohradské nárečia
  • východnú časť tvoria ipeľské a gemerské nárečia

 

Príklady na nárečové slová a výrazy

Z Oravy:

  • anciaša = do frasa
  • babuchna = silná veľká žena
  • fertucha (Liptov) = zástera
  • balušiť = robiť hluk
  • vuňo = hlupák
  • cicušky = peniaze
  • podziemka = lesná jahoda

Z Liptova:

  • bačuouka = opatrný
  • fertucha = zástera

Z inych: 

  • čil (Tekov) = teraz
  • borg (Gemer) = dlh, dlžoba
  • drév (novohradské nárečie) = skôr
  • voňády (Zvolen) = nedávno

Z okolia Banskej Bystrice:

  • bácha (Laskomer) = žalúdok kravy
  • barlicheť (Motyčky) = (detský) podbradník
  • bastržaj (staré Hory) = žľab v stajni, do ktorého sa zhŕňa hnoj spod statku
  • cvengeľ (Motyčky) = ľadový útvar zo zamŕzajúcej stekajúcej vody, cencúľ: Na našej drevárni bolo plno cvengľou.
  • daštenec (Povrazník) = voz s doštenými bočnicami
  • galia (Staré Hory) = zhon, starosti, trápenie: Buďeme mať s ňimi zase galije.
  • gogol (Slov. Ľupča) = hrdlo, gágor
  • čerťica (Kordíky, Banská Bystrica) = tuhý liehový nápoj
  • črťiť (Slovenská Ľuča) = kráčať nahnutý dopredu¡ tackať sa (od únavy): Len som tak črťila od hladu.
  • čuha (Staré Hory) = klebetná žena
  • hajňan (Laskomer) = pastiersky pes
  • hajnal (Slovenská Ľupča) = debnársky obručový tanec: A tak ťen hajnal bolo jeďinuo, gde sa ďebnár rozveseliu.
  • hambalok (Staré Hory) = zariadenie na hamovanie voza: Dotrhalo mu hambalok, keť šieu na voze.
  • haštra (Tajov, Môlča) = ihličnatý strom, botanicky jedľa (Abies)
  • kydaj (Medzibrod) = kyslé mlieko
  • limbus (Jergaty) = drevená ohrada na seno v maštali
  • muchové (Podkonice) = obradné požívanie alkoholu na Hromnice: Na Hromňice sa piuo muchouo, žebi luďí v leťe muche ňešťípali.
  • nabastriť (Slovenská Ľupča) = zvábiť, prilákať, navnadiť
  • občinovať sa (s niečím) = obrobiť niečo, porobiť: Kediže sa opčinujem s tou záhradou? (Slovenská Ľupča) opčinula sa zo senom (Motyčky)
  • obnovec (králiky) = čerstvo napadnutý, nový sneh: Do rana sa zosipau obnovec.
  • okničovať (Staré Hory) = prať bielizeň v rukách: Okničovala som si blúzu.
  • pimalka (Slovenská Ľupča) = malý alebo tenký krajec chleba, mäsa
  • pofrnok (Radvaň) = veľké náhlenie, zhon, súra: Pofrnog bou, keď gazda prišiou.
  • popelvár (Staré Hory) = vyrážka vo veľkosti menšej mince, vred
  • poraovnica (Podmonice) = nežiaduca vec, nepríjemnosť: Staua sa mi poradouňica.

Narečia sú súčasťou mnohých ľudových piesní.

 

Slovenské nárečia

Pomlčka v slovenčine

Ktorý slovanský jazyk?

Zdroje použité pri spracovaní článku: 1 2 3 4