streda, 06 júla, 2022

SLOVENČINA, UČÍME (sa) JAZYKY

Slovné druhy v slovenčine

Slovné druhy môžeme rozdeliť podľa ohybnosti do dvoch skupín a to na slová ohybné a neohybné.

Ohybné slovné druhy

Ohybné slovné druhy menia svoj tvar = časujú sa alebo skloňujú. Je ich 5.

1] podstatné mená

  • skloňujú sa podľa vzorov mužského ženského a stredného rodu
  • patria sem: názvy osôb – človek, dievča, Adam; zvierat – kôň, medveď; vecí – kniha, kvet; vlastností a dejov – radosť, beh
  • pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?

2] prídavné mená

  • skloňujú sa podľa podst. mena pred ktorým stoja (múdry muž, múdra žena, múdre dieťa)
  • patria sem vlastnosti osôb – veselý, múdry, zvierat – pomalý, rýchly, vecí a javov – zvláštny, prírodný
  • akostné prídavné mená sa stupňujú; 5 prídavných mien (dobrý, zlý, malý, veľký, pekný) má nepravidelné stupňovanie (dobrý – lepší – najlepší) a ostatné majú pravidelné stupňovanie (múdry – múdrejší – najmúdrejší)
  • pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?

3] zámená

  • skloňujú sa
  • zastupujú podstatné alebo prídavné mená – napr. ja, ty, on, môj, tvoj, jeho, niekto

4] číslovky – označujú

  • počet osôb, zvierat, vecí a javov – napr. jeden chlapec, šesť mačiek, osem kníh, štvoro rúk
  • poradie – napr. prvý, piaty
  • násobok – napr. treríkrát, druhý raz
  • iné číselné významy – napr. niekoľko, pár, málo, veľa
  • pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľkí? Koľký (v poradí)? Koľkýkrát? Koľký raz?

5] slovesá

  • časujú sa; v slovenčine sa aktuálne používajú tri časy a to prítomný, minulý a budúci
  • vyjadrujú: činnosti – hrať, tancovať, stav – ležať, spať, zmenu stavu – zamrznúť, očervenieť
  • rozdeľujú sa na plnovýznamové (spievať, variť, tešiť sa, vyzdravieť), pomocné (môcť, smieť, začať)
  • pýtame sa na ne otázkami Čo sa robí? Čo sa deje?

Neohybné slovné druhy

Neohybné slovné druhy sa nečasujú ani neskloňujú. Je ich tiež 5.

1] príslovky

  • pomenúvajú okolnosti dejov: miesto – tu, tam, čas – napoludnie, spôsob – dobre, pomaly, mieru – veľmi, príčinu – preto
  • pýtame sa na ne otázkami Kde? Kedy? Ako? Prečo?

2] predložky

  • vyjadrujú vzťahy medzi slovami
  • delia sa na jednoduché – napr. na, s, so, z, zo, od, do a zložené – napr ponad, popod

3] spojky

  • spájajú slová alebo vety
  • delia sa na priraďovacie – napr. a, aj, i, ale aj, ale, jednako, alebo, či, buď – alebo a podraďovacie – napr. keď, lebo, keby, aby, že

4] častice

  • vyjadrujú postoj hovoriaceho k vete
  • uvádzajú vety – kiežby, nech, však, nuž, azda
  • zdôrazňujú slová vo vete – sotva, až, dokonca, asi

5] citoslovcia

  • vyjadrujú city, nálady – ach, hmmm, ó, fuj, au, hahaha
  • napodobňujú zvuky – cink, bác, čľup, hav-hav, bum

Odvodzovanie

Podstatné mená môžeme odvodiť od slovies aj čísliviek, napr.:

  • slovesné podstatné mená: čítať – čítanie, spievať – spievanie, spev, tancovať – tancovanie, tanec
  • štyri – štvorka, sto – stovka

Prídavné mená môžeme odvodiť od podstatných mien, napr.:

  • vták – vtáčí, pes – psí, matka – matkin, otec – otcov

Slovným deuhom sa môžete povenovať aj v projekte Slovíčka v malíčku – v aktuálnom ročníku tvoríme slovnodruhové slovníky.