Dnes začal podľa novodobého časového ponímania ďalší rok, ktorý má 12 mesiacov. Viete odkiaľ pochádzjú ich názvy?

Mesiace máme usporiadané do kalendára. Latinské slovo kalendae znamená „vyhlásiť“ alebo „ustanoviť“. V starovekom Ríme sa týmto slovom označoval prvý deň nového mesiaca, ktorý bol „vyhlásený“ vždy po tom, ako bol na oblohe spozorovaný nov Mesiaca.

Slovenčina a veľa iných jazykov používa názvy mesiacov založené na latinčine. Niektoré jazyky, napr. čeština, poľština, však používajú úplne iné názvy.

Spočiatku mal kalendár desať mesiacov s 20 až 35 dňami. Mesiace január a február boli pridané neskôr.

Január bol odvodený od mena rímskeho boha Jánusa. Jánus mal dve tváre, z ktorých jednou videl minulosť a druhou budúcnosť. Bol bohom všetkého začínajúceho a ochrancom prechodov, brán a dverí.

Február bol pomenovaný podľa očistných predmetov – „februa“. Februa sa sa používali počas sviatku očisty, ktorý sa konal každoročne 15. februára. Februa boli pletené korbáče z kože obetovaných kozliat a šibanie malo priniesť pastierom šťastie.

Marec bol odvodený od mena rímskeho boha vojny a roľníctva Marsa. Mars bol údajným otcom Romula a Rema, ktorí sa podľa povesti považujú za zakladateľov Ríma. Marec bol prvým mesiacom desaťmesačného rímskeho kalendárneho roka.

Apríl má nejednoznačný pôvod. Viacerí historici odvodzujú jeho názov z latinského slova aperíre = otvárať. V tomto období roka sa začínala prebúdzať príroda a kvety začínali otvárať listy. Takisto sa otvárali aj sudy s vínom, aby sa mohlo degustovať. Podľa iných názov pochádza zo slova aphrilis, ktoré je odvodené od etruskej bohyni Aphru.

Máj tiež nemá úplne jednoznačný pôvod pomenovania. Mal by byť odvodený buď od mena boha obilia – Maia alebo podľa bohyne plodnosti a rastu Maie – ochrankyne matiek.

Jún nesie meno rímskej bohyne Juno – kráľovnej bohov, svadieb a pôrodu. Do úvahy však prichádza aj odvodenie od sviatku rímskej mládeže – juniáles.

Júl bol pôvodne piaty mesiac rímskeho kalendára a bol pomenovaný podľa vodcu a politika Rímskej ríše Julia Caesara.

August bol pomenovaný podľa ďalšieho významného vodcu Rímskej ríše, cisára Augusta. Slovo augustus sa prekladá ako velebný, požehnaný.

Ďalšie mesiace boli pomenované podľa ich poradia v pôvodnom desaťmesačnom kalendári:

September – siedmy, „septem“ – sedem 

Október – ôsmy, „octo“ – osem

November – deviaty, „novem“ – deväť 

December – desiaty, “decem” – desať

V roku 1597 vytvoril evanjelický farár nasledovný zoznam slovenských mesiacov:

• január – Welký Sečeň
• február – Malý Sečeň
• marec – Brezon
• apríl – Dubon
•  máj – Mag
• jún – Turýči
• júl – sw´etho Yána
• august – sw´etho Yakuba
• september – Matky Božég
• október – sw´etho Michala
• november – wssech swetých
• december – sw´etho Ondrege

Neskorší kalendár z roku 1717 bol zložený z názvov odvodených z češtiny:

• január – leden
• február – unor
• marec – březen
• apríl – duben
• máj – mag
• jún – čerwen
• júl – čerwenec
• august – srpen
• september – zážj
• október – rjgen
• november – lystopad
• december – prasynec

V názvoch mesiacov sa používalo:

• w namiesto dnešného v
• g namiesto j 
• a namiesto j dnes píšeme i

Česi sa rozhodli vychádzať zo starobylých slovanských slov.

Mesiac majú charakteristické pomenovanie podľa toho, čo sa v danom mesiaci práve deje. Názvy väčšinou závisia od prírody a Bohov, ktorých ľudia uctievali.

Leden (január) má pomenovanie podľa počasia, ktoré v tejto dobe ovplyvňovalo ľudí. Je to mesiac snehu a ľadu po česky ledu – preto Leden.

Únor (február) bol tiež odvodený od počasia. V tomto období dochádza k odmäku, zem sa ponára do blata a vody, po česky unoří.

Březen (marec) hovorí sa, že sa volá podľa toho, že v tomto období sú kravy teľné, po česky březí . Podľa inej verzie je názov podľa toho, že v tomto období začínajú brezy „vyháňat“ prvé listy.  

Duben (apríl) je pomenovaný podľa stromu dub. V tomto období je už príroda prebudená zo zimného spánku a na dube sa už zelenajú plody.

Květen (máj) je obdobie, kedy všetko kvete (kvitne), preto květen.

Červen (jún) je odvodený od toho, že sa začínajú červenať plody ovocia bohatého na červené farbivo (jahody, maliny, čerešne, višne a pod.). Existuje aj verzia, že červen dostal svoje meno podľa hmyzu červec, ktorý slúžil ako farbivo, alebo podľa toho, že práve v tomto období roka začali červy napádať zdravé ovocie. 

Červenec (júl) – v tomto mesiaci sú plody ovocia už zvyčajne dozreté a úplne červené. 

Srpen (august) – v tomto období roka sa chodievalo na pole kvôli žatve, pri ktorej sa kedysi používal kosák – po česky srp a od neho bol odvodený názov srpen.

Září (september) má tiež viacero vysvetlení. V danom období roka začína babie leto a teda slnko viac žiarilo, po česky zářit. Druhý názor vysvetľuje pomenovanie podľa ruje, kedy jelene začínajú ručať, teda zarujú – po česky zařijí.

Říjen (október) je obdobie ruje – po česky říje ostatných zvierat okrem jeleňa.

Listopad (november) je pomenovaný podľa opadávania listov zo stromov. 

Prosinec (december) je z praslovanského slova prosinoti = presvitať, svietiť (Jiří Rejzek: Český etymologický slovník), slnko presvitá pomedzi mraky a začína zimný slnovrat.

Zdroje: obrázok Juno