V týchto dňoch, 11. – 16. júla, uplynulo 180 rokov od stretnutia troch rúčich mladých mužov na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny.
Za základ vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo najrozšírenejšie. Kodifikovaním spisovnej slovenčiny štúrovci nadviazali na bernolákovcov, ktorí prvýkrát uzákonili spisovný jazyk na základe kultúrnej západoslovenčiny.
A práve z týchto dôvodov odišli dňa 17. júla Ľudo(e)vít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža za bernolákovským básnikom Jánom Hollým na Dobrú Vodu, aby im odobril ich rozhodnutie. Táto cesta sa do pamäte ľudí zapísala ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali.
Stretnutie na Dobrej Vode zvečnil na olejomaľbe Andrej Kováčik. Obraz sa nachádza v Múzeu Ľudovíta Štúra, ktoré ho pri svojom vzniku v roku 1965 odkúpilo od Spolku svätého Vojtecha.
Vľavo v kresle sedí staručký Ján Hollý, katolícky kňaz, ktorý svoje básnicke diela písal v bernolákovčine.
Vpravo v kresle sedí jeho priateľ Martin Lackovič, farár na Dobrej Vode, ku ktorému sa presťahoval po veľkom požiari na fare v Maduniciach, kde dlhé roky pôsobil.
Dominantnou postavou je Ľudovít Štúr, ktorý stojí pred Jánom Hollým. Za ním je Jozef a Michal.
Tento obraz v sebe nesie symboliku spojenia:
- dvoch slovenských cirkví – evanjelickej a katolíckej v jednotnom národnom hnutí
- dvoch vekových generácií
- dvoch literárnych generácií – klasicmu a romantizmu
Chcete vedieť, aké by bolo vaše štúrovskuo meno?
Múdroslava, Peknoslava, Milomíra, Zorosláva, Horimila, Žjarimila, Žjarimír, Velorad, Pravomír …
Zdroje: SNM, Obec Hlboké, vedomosti zo ZŠ
Oni a ony
