nedeľa, 28 novembra, 2021

SLOVENČINA

Štýl v jazykovej komunikácii

Dana Slančová vo svojej knihe Praktická štylistika na túto tému uvádza nasledovné:

Podľa Slovníka literární teorie sa pod štýlom všeobecne rozumie špecifický a jednotný spôsob výberu a kombinácie čiastkových prvkov a postupov pri výstavbe zámerne vytváraných celkov. Na hotovom výtvore sa štýl javí ako integračný princíp výstavby celku. Vzhľadom na verbálnu komunikáciu definuje J. Mistrík štýl ako spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom, zákonitým usporiadaním a využitím jazykových i mimojazykových prostriedkov so zreteľom na tematiku, situáciu, zámer, funkciu autora a na obsahové zložky prejavu.

Štýl textu vzniká postupným narastaním textu ako výsledok vzájommnej kombinácie procesu výberu (selekcie) a usporiadania (kompozície). Pri každom textotvoronom procese prebieha zároveň proces štylistickej diferenciácie a štýlotovorný proces. O čo konkrétne ide? Ide o proces hodnotenia, výberu a usporiadania výrazových prostriedkov, ktorý neprebieha pri tvorbe textu zakaždým nanovo, originálne, často siahame do hlbín svojho jazykového vedomia takpovediac naisto, nachádzame tam hotové súbory, ktoré v prípade potreby používame ako celok. Výber a usporiadanie môže byť zámerné, môže však aj byť intuitívne, môžu prebiehať aj na základe opakovania a napodobňovania, zámerného alebo podvedomého, (častí) už raz vnímaných, počutých alebo čítaných textov.

Výrazová kategória je zovšeobecnený funkčný aspekt textu. Základnými kategóriami Mikovej teórie sú kategórie ikonickosti a operatívnosti, odrážajúce dva základné aspekty komunikačného aktu.

Operatívnosť je zovšeobecnením komunikačného pásma medzi produktorom (vysielateľom informácie) a percipientom (prijímateľom). Na operatívnosť sa viažu vlastnosti subjektívnosti (zdôraznený aspekt autora) a sociatívnosti (zdôraznený aspekt prijímateľa).

Ikonickosť je zovšeobecnením vzťahu medzi referenčnou skutočnosťou a textom. Na ikonickosť sa napája celý rad kategórií, založených na tematickosti. Téma je výrazný činiteľ a do značnej miery ovplyvňuje charakter textu. Na ikonickosť sa zároveň napája blok kategórií zážitkovosti a pojmovosti. Zážitkovosť evokuje podľa F. Mika konkrétne, životné, pragmatické konotácie, v ktorých dôsledku vzniká text ako evokačné zobrazenie konkrétnych životných situácií, príbehov a osudov.

Štýl pôsobí ako integračný textový činiteľ, no spĺňa aj ďalšie funkcie:

  • estetickú
  • sémantickú
  • charakterizačnú

Estetická funkcia štýlu spočíva v tom, že istý spôsob prejavu, daný výberom a usporiadaním výrazových prostriedkov (v zmysle definície štýlu) môže pôsobiť esteticky, môže niesť estetickú informáciu.

Sémantická funkcia je založená na tom, že štýl spravidla podopiera zmysel vecného obsahu textu (ak, pravda, nejde o ironické vyjadrenie), štýl môže niekedy už od začiatku vnímania textu prezrádzať základnú sémantickú (významovú) podobu textu, zatiaľ čo celkový zmysel textu sa konštituuje postupne a niekedy sa vyjasňuje až v úplnom závere textu.

Charakterizačnú funkciu štýlu možno chápať dvojako:

  1. ako diferenciačnú, na základe ktorej sa text odlišuje od iných textov
  2. ako zaraďovaciu, na základe ktorej sa text zaraďuje k istej triede textov

Štýl je špecifická kvalita textu, jeho fenomén je prítomný v každom texte. Podľa miery zovšeobecnenia a podľa toho, ktoré komunikačné činitele berieme do úvahy pri zovšeobecňovaní, môžeme hovoriť o štýle textu istého autora (individuálny, personálny či autorský štýl), resp. o funkčnom štýle. V novšej koncepcii sa hovorí o objektívnyych, subjektívnych a subjektívno-objektívnych štýloch.

Subjektívne štýly:

  • hovorový štýl
  • umelecký štýl

Subjektívno – objektívne štýly:

  • publicistický štýl
  • rečnícky štýl
  • esejistický štýl

Objektívne štýly:

  • náučný štýl
  • administratívny štýl.

Najnovšie Mistrík priraďuje k subjektívnym štýlom aj náboženský štýl a k objektívnym štýlom juristický štýl. Niektorí autori uvažujú ešte o ďalších štýloch, napr. Ruščák o epištolárnom štýle.


Jazyková komunikácia >>