Bola raz jedna poviedka

 

Bola raz jedna Poviedka, ktorá rada chodila medzi deti a kecala, pardón, rozprávala sa s nimi.

Vždy, keď prišla medzi ne, či už do školy, na besedu do knižnice, alebo do centra pre mládež, zvykla sa predstaviť.

– Ahojte decká, som Poviedka, literárne dielo epického žanru.

– Vitaj Poviedka, tak ty si vlastne román!? – často niekto vykríkne.

– Nie, nie som. Ja som kratšia a mám jednoduchý, priamočiary dej.

– Ahá, ja už rozumiem, ty rozprávaš príbeh, ktorý sa stal napríklad v jeden deň, v krátkom čase.

– Alebo cez víkend!

– Za dve hodiny?!

Začnú sa deti prekrikovať.

– Presne tak, – prikyvuje Poviedka, – a vystupuje vo mne len pár postáv.

– A to je koľko? – pýta sa chlapec, ktorý dovtedy mlčal.

– Jedna, dve, tri.

– … My sme bratri. – zarýmuje zo srandy hnedooká copaňa.

Poviedka sa zasmeje a povie: “ Takéto vyvrcholenie som nečakala! Taký býva môj záver – výrazný až prekvapivý, ale s jasnou a uzavretou pointou, či vysvetlením.“

– Ale mne sa zdá, že si z niečoho poskladaná!  – zagúľa očami chlapec s tričkom pumy.

– To som, skladám sa z odstavcov, – súhlasne prikyvuje Poviedka.

Moja krása však je vo vnútri. Pozrite sa, tu mám Expozíciu, teda úvod, ktorý čitateľa oboznámi s hlavnou postavou alebo s prostredím a láka ho čítať ďalej.

– Ja som raz čítala taký nudný úvod až som zaspala, – zívne dievčinka so znamienkom na líci.

– Sú aj také poviedky. Ja však mám aj Kolíziu, po slovensky zauzlenie.

Zauzlenie je zaujímavá, nepravdepodobná alebo netradičná situácia, ktorá naznačuje, že sa stane niečo závažné.

Potom nastane Krízav ktorej sa konflikty a problémy nakopia …

… keď zrazu nastane nečakaný obrat a dôjde  k vyriešeniu konfliktov a dej sa ukončí.

– Poviedka, ja by som sa chcel opýtať, kto vlastne rozpráva ten príbeh v tebe.

– Rozprávač.

Niekedy je to autorský rozprávač, to je taký vševedko, vie všetko a záleží len na ňom, koľko toho prezradí. Príbeh pozoruje a nikomu nedrží stranu. Príbeh rozpráva v tretej osobe.

Inokedy rozpráva dej z pohľadu niektorej postavy personálny rozprávač.

A keď sa rozprávač stotožňuje s niektorou postavou, príbeh rozpráva v prvej osobe, opisuje svoje pocity a vnútorné prežívanie, tak taký sa volá priamy rozprávač.

 – Ja mám super nápad na poviedku, – máva rukou chlapec v károvanej košeli.

Aj ja!

Aj ja!

Aj ja! …

Poviedka sa usmeje a zamáva deťom na rozlúčku. Práve k ním už zavítala jej mamina Múza a vo vzduchu lietajú vetičky:

Čo by sa stalo, keby stolička nosila lodičky? 

A čo sa ti prihodilo u tej babičky?? …

Poviedka si spokojne vyložila nohy a čaká na svoje nové kamošky, ktoré priletia Internetsieťami na linkách ŤUKNI.

 

Čiarka

Čo je pre mňa bubákom v slovenčine?

Compound Nouns

About the author

Jazykovevzdelavanie.sk je portál pre tých, ktorých jazyky bavia, venujú sa im pracovne alebo ako koníčku.