… alebo pár drobných rád ku písaniu poviedok.
Ak s písaním len začínate, skúste písať o tom, čo poznáte. Môže ísť napríklad o:
- okolie, v ktorom žijete
- miesta, ktoré ste navštívili
- školu, do ktorej ste chodili, chodíte
- rodina, priatelia, spolužiaci
- ľudia vôkol vás, suseda, ktorá na vás máva metlou
- knihy, ktoré ste čítali
- filmy, divadlá, ktoré ste videli
- záľuby, koníčky, ktoré máte
Využite to ako inšpiráciu pri popise prostredia, v ktorom sa príbeh vašej poviedky odohráva, rozprávaní deja, tvorení postáv.
Veľa čítajte knihy. Rozšírite si tým nielen slovnú zásobu, ale aj schopnosť formulovať vety, členiť text a to bez zámerného drilovania, prirodzene, podvedome.
Na začiatku príbehu by sa mali vaši čitatelia namotať 🙂 – či už nejakým pocitom, napr. dávkou smiechu, vzbudením záujmu a zvedavosti o tému príbehu, alebo myšlienkou “a čo sa stane ďalej?”.
Postavám dajte život použitím dialógov.
A od písania o tom, čo poznáte sa môžete prehupnúť k zapojeniu fantázie a predstavivosti, ktorá nemá hranice.
Môžete vytvoriť nové zaujímavé postavy, stvorenia, prístroje, bez ohľadu na obmedzenia, či je to momentálne reálne. Väčšina diel Jules-a Verna obsahuje veci, ktoré boli v dobe, keď o nich písal považované za nereálne výmysly – ponorky, cesta okolo sveta za 80 dní, cesta na mesiac, atď..
Ak chcete písať o niečom, čo nepoznáte, staňte sa prieskumníkom.
Napr. ak chcete napísať príbeh z minulosti, skočte na čaj a klebety ku babke, dedkovi a ich kamošom. Vyskúšajte si ich kroj, preskúmajte ich pivnicu, či povalu s “haraburdami”, poproste ich, nech vám ukážu, na čo tá “čudná vec” slúži, vyskúšajte zopakovať, čo vám s ňou ukážu (samozrejme v rámci možností).
Ak chcete písať o čarovnom koláči, choďte do pekárne, ku tete, ktorá pečie koláče, po ktorých sa všetci oblizujú až za ušami, nájdite si chutne vyzerajúci recept a sami, či s pomocou mamy, si koláč upečte.
Ak chcete písať príbeh s detektívnou zápletkou, nájdite si policajta a rozprávajte sa s ním o jeho práci, nájdite si noviny s vyriešenými prípadmi, pozerajte Rexa.
Ak chcete písať o ceste do vesmíru, choďte na pokec a pozorovania do hvezdárne, nájdite si články a knihy o kozmonautoch, astromautoch, letoch do vesmíru, Remekovi, Gagarinovi, Amstrongovi, Tereškovovej …, rýchlosti svetla, pokusoch Elona, atď..
Ak chcete písať o túžbe po nejakej hračke, zvieratku, popýtajte sa mamy, tata, krstnej, dedka, atď., po čom túžili oni ako deti, nájdite si informácie, kto hračku vašich snov vymyslel, ako vznikla, nakreslite si ju, prečítajte si všetko možné o vysnenom zvieratku a nájdite si niekoho, kto také zvieratko má, porozprávajte sa s ním o zvieratku, poproste ho, či môžete zvieratko nakŕmiť, pohladkať.
A možno naďabíte na zaujímavé miesto, rastlinu, skalu na prechádzke v prírode a podnet na prieskum a príbeh je na svete.
Žite príbehom, ktorý píšete.
Vyšperkujte svoj príbeh. A to nie je len o kontrole preklepov. Čítajte si svoj príbeh po sebe, potichu i nahlas. Aj slávni spisovatelia Kukučin, Tolstoj, Hemingway, atď., sa “hrali” s textami svojich diel, často mnohokrát.
Jazykový kvet ako malý svet
