Časomerný veršový systém
Časomerný veršový systém je založený na striedaní dlhých a krátkych slabík zoskupených do stôp.
Základnou časovou jednotkou je móra = čas vyslovenia krátkej slabiky.
- Krátka slabika = 1 móra: υ
- dlhá slabika = 2 móry: –
Stopy časomerného veršového systému:
- daktyl –υυ
- spondej ––
Najčastejšia kombinácia stôp je hexameter = šesťstopový daktylo-spondejský verš.
Časomerný veršový systém bol využívaný hlavne v období antiky.
Zo slovenských autorov ho používali napr. Ján Kollár a Ján Hollý.
V žalospevoch autori využívali kombináciu hexametra s pentametrom (6-stopový a 5-stopový verš), napr. Ján Kollár v predspeve Slávy dcera:
Aj zde leží zem ta před okem mým smutně slzícím,
–υυ/– –/ – υυ/– –/ –υυ/– –
daktyl / spondej / daktyl / spondej / daktyl / spondej
= hexameter (6 stôp)
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
–υυ/– υυ/–˄/–υυ/–υυ/–˄
daktyl / daktyl / polovičný spondej / daktyl / daktyl / polovičný spondej
= pentameter (5 stôp)
Sylabický veršový systém
Sylabický veršový systém je založený na opakovaní rovnakého počtu slabík vo veršoch.
Hlavné znaky:
- zhoda v počte slabík vo verši
- združený rým
- rozdelenie dlhého verša dierézou/polveršovou prestávkou (intonačnou pauzou)
Je to najstarší veršový systém.
V slovenčine ho využívali hlavne autori v období romantizmu (štúrovské obdobie), napr. Ján Botto:
Horí ohník, horí // na Kráľovej holi.
1 2 3 4 5 6 // 1 2 3 4 5 6
spolu 6+6=12 slabík s // polveršovou prestávkou
Ktože ho nakládol? // – dvanásti sokoli.
1 2 3 4 5 6 // 1 2 3 4 5 6
spolu 6+6=12 slabík s // polveršovou prestávkou
… holi …sokoli = združený rým
Sylabotonický veršový systém
Sylabotonický (slabično-prízvučný) veršový systém je založený na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík. Rozhodujúci je prízvuk, a nie dĺžka slabiky.
Pre slovenčinu je sylabotonizmus najprirodzenejší. Spisovná slovenčina má hlavný prízvuk na prvej slabike.
Základnou jednotkou je slabika:
- prízvučná (líce) –
- neprízvučná (líce) υ
Stopy sylabotonického veršového systému:
- trochej: ráno –υ
- prvá slabika je prízvučná, druhá je neprízvučn
- Moja láska hreje –υ / –υ /–υ
- daktyl: na zemi –υυ
- prvá slabika je prízvučná, nasledujúce dve sú neprízvučné
- jamb: a poď υ–
- prvá slabika je neprízvučná, druhá je prízvučná
Daktylo-trochejský verš kombinuje dve dané stopy (–υυ / – υ /), použil ho napr. Ivan Krasko:
Pokojný večer na vŕšky padal.
–υυ / –υ / –υυ /–υ
daktyl / trochej / daktyl / trochej
Voľný verš
Voľný verš je veršom modernej literatúry. Autor nevyužíva ideálne rytmické usporiadanie verša, ruší pravidelnú strofu, počet slabík vo verši nie je rovnaký, často chýba aj interpunkcia.
Voľný verš síce nemá pravidelný rytmus, ale pri tvorbe rytmu sa pracuje napríklad s tempom alebo vetnou intonáciou, využíva sa rým, opakovanie tvarov slov a pod.
Vo voľnom verši je veršový presah = hranica verša a vety nie je rovnaká, veršom môže byť aj jedno slovo, jedno písmeno.
Zdroj obrázku ku článku: výrez z obálky diela Jarná pieseň
Jarné básničky
