sobota, 24 februára, 2024

FRANCÚZŠTINA, UČÍME (sa) JAZYKY

Postavenie prídavných mien a prísloviek vo francúzskej vete

Poradie slov sa v rôznych jazykoch odlišuje. Niekde je slovosled voľný (napríklad v slovenskom jazyku), ale na druhej strane máme jazyky, kde je poradie slov fixné (napríklad anglický jazyk). V tomto článku sa pozrieme, kde správne umiestniť prídavné mená a príslovky vo francúzskej vete.

Článok bude rozdelený na dve časti – prvá sa bude zaoberať prídavnými menami, druhá bude riešiť ten istý problém, ale s príslovkami. Tieto kategórie rozoberáme naraz v jednom článku, pretože príslovky vo francúzštine vznikajú z prídavných mien, napriek tomu ich postavenie bude odlišné.

PRÍDAVNÉ MENÁ

Základné pravidlo hovorí, že prídavné mená stoja vo všeobecnosti ZA podstatným menom.

Je vois un lac gelé. (Vidím zamrznuté jazero.)

Rovnako aj prídavné mená, ktoré sú nositeľom farby stoja ZA podstatným menom.

Vous avez un tableau noir. (Máte čiernu tabuľu.)

Krátke, ale najčastejšie používané prídavné mená sa však nachádzajú PRED podstatným menom.

J´ai une jolie fleur. (Mám pekný kvet)

Medzi tieto prídavné mená patria tieto slová:

beau, bon, bref, grand, gros, faux, haut, jeune, joli, mauvais, meilleur, nouveau, petit, vieux

Ak sa vo vete vyskytujú dve prídavné mená bez spojky, dodržiavame pravidlá uvedené vyššie.

Il porte une petite casquette bleue. (Nosi malú modrú šiltovku.)

Ak sú dve prídavné mená prepojené spojkami mais, donc, or, car, et, ou, ni…ni…, nachádzajú sa vždy ZA podstatným menom.

Elle a un visage vieux mais sévère. (Má starú, ale prísnu tvár.)

Pri niektorých prídavných menách poradie mení aj význam jednotlivých slov.

mon ancienne maison = môj bývalý dom (bol som tam predtým)

ma maison ancienne = môj starý dom (má veľa rokov)

PRÍSLOVKY

Ak príslovka modifikuje počítateľné prídavné meno, nachádza sa PRED ním.

Ce est un très grand bonheur. (To je veľké šťastie.)

Rovnako tak, ak príslovka ovplyvňuje význam inej príslovky, nachádza sa PRED ňou.

Elle travaille beaucoup trop. (Pracuje veľmi veľa.)

Ak sa príslovka vzťahuje na celú vetu, dáva sa buď NA ZAČIATOK alebo NA KONCI vety.

Ils sont allés au restaurant hier. (Včera šli do reštaurácie.)

Ak sa príslovka viaže na sloveso, ktoré je vyčasované v nezloženom čase (slovesný čas obsahuje len jedno slovo), nachádza sa ZA ním.

Il m’aidera de temps en temps. (Z času na čas mi pomôže.)

Ak je však sloveso použité v zloženom čase (slovesný čas obsahuje dve a viac slov), neexistuje už jednotné pravidlo a je potrebné sa orientovať podľa konkrétnej príslovky. V niektorých prípadoch je to PRED, niekde ZA slovesom, prípadne na tom nezáleží a význam ostáva nemenný.

J’ai tellement aimé ce livre. (Túto knihu tak milujem.)

Il a conduit lentement. (Šoféruje pomaly.)

J’ai longuement réfléchi. J’ai réfléchi longuement. (Dlho premýšľam.)

Dúfam, že je to teraz o niečo jasnejšie a ak by ste našli nejaké zaujímavosti, neváhajte a ozvite sa!

Ďalšie články:

Francúzske nosovky

Slangové výrazy vo francúzštine

Francúzške detské pesničky

Rozdiely v používaní prídavných mien v AJ